ਮਨੁ ਤਨੁ ਸੀਤਲੁ ਸਾਂਤਿ ਸਹਜ ਲਾਗਾ ਪ੍ਰਭ ਕੀ ਸੇਵ ॥
मनु तनु सीतलु सांति सहज लागा प्रभ की सेव ॥
Man ṫan seeṫal saaⁿṫ sahj laagaa parabʰ kee sév.
My mind and body are cooled and soothed, in intuitive peace and poise; I have dedicated myself to serving God.
|
ਟੂਟੇ ਬੰਧਨ ਬਹੁ ਬਿਕਾਰ ਸਫਲ ਪੂਰਨ ਤਾ ਕੇ ਕਾਮ ॥
टूटे बंधन बहु बिकार सफल पूरन ता के काम ॥
Tooté banḋʰan baho bikaar safal pooran ṫaa ké kaam.
His bonds are broken, all his sins are erased, and his works are brought to perfect fruition;
|
ਦੁਰਮਤਿ ਮਿਟੀ ਹਉਮੈ ਛੁਟੀ ਸਿਮਰਤ ਹਰਿ ਕੋ ਨਾਮ ॥
दुरमति मिटी हउमै छुटी सिमरत हरि को नाम ॥
Ḋurmaṫ mitee ha▫umæ chʰutee simraṫ har ko naam.
his evil-mindedness disappears, and his ego is subdued, when one meditates in remembrance of the Name of the Lord.
|
ਸਰਨਿ ਗਹੀ ਪਾਰਬ੍ਰਹਮ ਕੀ ਮਿਟਿਆ ਆਵਾ ਗਵਨ ॥
सरनि गही पारब्रहम की मिटिआ आवा गवन ॥
Saran gahee paarbarahm kee miti▫aa aavaa gavan.
Taking to the Sanctuary of the Supreme Lord God, his comings and goings in reincarnation are ended.
|
ਆਪਿ ਤਰਿਆ ਕੁਟੰਬ ਸਿਉ ਗੁਣ ਗੁਬਿੰਦ ਪ੍ਰਭ ਰਵਨ ॥
आपि तरिआ कुट्मब सिउ गुण गुबिंद प्रभ रवन ॥
Aap ṫari▫aa kutamb si▫o guṇ gubinḋ parabʰ ravan.
He saves himself, along with his family, chanting the Praises of God, the Lord of the Universe.
|
ਹਰਿ ਕੀ ਟਹਲ ਕਮਾਵਣੀ ਜਪੀਐ ਪ੍ਰਭ ਕਾ ਨਾਮੁ ॥
हरि की टहल कमावणी जपीऐ प्रभ का नामु ॥
Har kee tahal kamaavṇee japee▫æ parabʰ kaa naam.
I serve the Lord, and I chant the Name of God.
|
ਗੁਰ ਪੂਰੇ ਤੇ ਪਾਇਆ ਨਾਨਕ ਸੁਖ ਬਿਸ੍ਰਾਮੁ ॥੧੫॥
गुर पूरे ते पाइआ नानक सुख बिस्रामु ॥१५॥
Gur pooré ṫé paa▫i▫aa Naanak sukʰ bisraam. ||15||
From the Perfect Guru, Nanak has obtained peace and comfortable ease. ||15||
|
ਸਲੋਕੁ ॥
सलोकु ॥
Salok.
Shalok:
|
ਪੂਰਨੁ ਕਬਹੁ ਨ ਡੋਲਤਾ ਪੂਰਾ ਕੀਆ ਪ੍ਰਭ ਆਪਿ ॥
पूरनु कबहु न डोलता पूरा कीआ प्रभ आपि ॥
Pooran kabahu na dolṫaa pooraa kee▫aa parabʰ aap.
The perfect person never wavers; God Himself made him perfect.
|
ਦਿਨੁ ਦਿਨੁ ਚੜੈ ਸਵਾਇਆ ਨਾਨਕ ਹੋਤ ਨ ਘਾਟਿ ॥੧੬॥
दिनु दिनु चड़ै सवाइआ नानक होत न घाटि ॥१६॥
Ḋin ḋin chaṛæ savaa▫i▫aa Naanak hoṫ na gʰaat. ||16||
Day by day, he prospers; O Nanak! He shall not fail. ||16||
|
ਪਉੜੀ ॥
पउड़ी ॥
Pa▫oṛee.
Pauree:
|
ਪੂਰਨਮਾ ਪੂਰਨ ਪ੍ਰਭ ਏਕੁ ਕਰਣ ਕਾਰਣ ਸਮਰਥੁ ॥
पूरनमा पूरन प्रभ एकु करण कारण समरथु ॥
Poornamaa pooran parabʰ ék karaṇ kaaraṇ samraṫʰ.
The day of the full moon: God alone is Perfect; He is the All-powerful Cause of all causes.
|
ਜੀਅ ਜੰਤ ਦਇਆਲ ਪੁਰਖੁ ਸਭ ਊਪਰਿ ਜਾ ਕਾ ਹਥੁ ॥
जीअ जंत दइआल पुरखु सभ ऊपरि जा का हथु ॥
Jee▫a janṫ ḋa▫i▫aal purakʰ sabʰ oopar jaa kaa haṫʰ.
The Lord is kind and compassionate to all beings and creatures; His Protecting Hand is over all.
|
ਗੁਣ ਨਿਧਾਨ ਗੋਬਿੰਦ ਗੁਰ ਕੀਆ ਜਾ ਕਾ ਹੋਇ ॥
गुण निधान गोबिंद गुर कीआ जा का होइ ॥
Guṇ niḋʰaan gobinḋ gur kee▫aa jaa kaa ho▫é.
He is the Treasure of Excellence, the Lord of the Universe; through the Guru, He acts.
|
ਅੰਤਰਜਾਮੀ ਪ੍ਰਭੁ ਸੁਜਾਨੁ ਅਲਖ ਨਿਰੰਜਨ ਸੋਇ ॥
अंतरजामी प्रभु सुजानु अलख निरंजन सोइ ॥
Anṫarjaamee parabʰ sujaan alakʰ niranjan so▫é.
God, the Inner-knower, the Searcher of hearts, is All-knowing, Unseen and Immaculately Pure.
|
ਪਾਰਬ੍ਰਹਮੁ ਪਰਮੇਸਰੋ ਸਭ ਬਿਧਿ ਜਾਨਣਹਾਰ ॥
पारब्रहमु परमेसरो सभ बिधि जानणहार ॥
Paarbarahm parmésaro sabʰ biḋʰ jaanaṇhaar.
The Supreme Lord God, the Transcendent Lord, is the Knower of all ways and means.
|
ਸੰਤ ਸਹਾਈ ਸਰਨਿ ਜੋਗੁ ਆਠ ਪਹਰ ਨਮਸਕਾਰ ॥
संत सहाई सरनि जोगु आठ पहर नमसकार ॥
Sanṫ sahaa▫ee saran jog aatʰ pahar namaskaar.
He is the Support of His Saints, with the Power to give Sanctuary. Twenty-four hours a day, I bow in reverence to Him.
|
ਅਕਥ ਕਥਾ ਨਹ ਬੂਝੀਐ ਸਿਮਰਹੁ ਹਰਿ ਕੇ ਚਰਨ ॥
अकथ कथा नह बूझीऐ सिमरहु हरि के चरन ॥
Akaṫʰ kaṫʰaa nah boojʰee▫æ simrahu har ké charan.
His Unspoken Speech cannot be understood; I meditate on the Feet of the Lord.
|
ਪਤਿਤ ਉਧਾਰਨ ਅਨਾਥ ਨਾਥ ਨਾਨਕ ਪ੍ਰਭ ਕੀ ਸਰਨ ॥੧੬॥
पतित उधारन अनाथ नाथ नानक प्रभ की सरन ॥१६॥
Paṫiṫ uḋʰaaran anaaṫʰ naaṫʰ Naanak parabʰ kee saran. ||16||
He is the Saving Grace of sinners, the Master of the masterless; Nanak has entered God’s Sanctuary. ||16||
|
ਸਲੋਕੁ ॥
सलोकु ॥
Salok.
Shalok:
|
ਦੁਖ ਬਿਨਸੇ ਸਹਸਾ ਗਇਓ ਸਰਨਿ ਗਹੀ ਹਰਿ ਰਾਇ ॥
दुख बिनसे सहसा गइओ सरनि गही हरि राइ ॥
Ḋukʰ binsé sahsaa ga▫i▫o saran gahee har raa▫é.
My pain is gone, and my sorrows have departed, since I took to the Sanctuary of the Lord, my King.
|
ਮਨਿ ਚਿੰਦੇ ਫਲ ਪਾਇਆ ਨਾਨਕ ਹਰਿ ਗੁਨ ਗਾਇ ॥੧੭॥
मनि चिंदे फल पाइआ नानक हरि गुन गाइ ॥१७॥
Man chinḋé fal paa▫i▫aa Naanak har gun gaa▫é. ||17||
I have obtained the fruits of my mind’s desires, O Nanak! Singing the Glorious Praises of the Lord. ||17||
|
ਪਉੜੀ ॥
पउड़ी ॥
Pa▫oṛee.
Pauree:
|
ਕੋਈ ਗਾਵੈ ਕੋ ਸੁਣੈ ਕੋਈ ਕਰੈ ਬੀਚਾਰੁ ॥
कोई गावै को सुणै कोई करै बीचारु ॥
Ko▫ee gaavæ ko suṇæ ko▫ee karæ beechaar.
Some sing, some listen, and some contemplate;
|
ਕੋ ਉਪਦੇਸੈ ਕੋ ਦ੍ਰਿੜੈ ਤਿਸ ਕਾ ਹੋਇ ਉਧਾਰੁ ॥
को उपदेसै को द्रिड़ै तिस का होइ उधारु ॥
Ko upḋésæ ko ḋariṛæ ṫis kaa ho▫é uḋʰaar.
some preach, and some implant the Name within; this is how they are saved.
|
ਕਿਲਬਿਖ ਕਾਟੈ ਹੋਇ ਨਿਰਮਲਾ ਜਨਮ ਜਨਮ ਮਲੁ ਜਾਇ ॥
किलबिख काटै होइ निरमला जनम जनम मलु जाइ ॥
Kilbikʰ kaatæ ho▫é nirmalaa janam janam mal jaa▫é.
Their sinful mistakes are erased, and they become pure; the filth of countless incarnations is washed away.
|
ਹਲਤਿ ਪਲਤਿ ਮੁਖੁ ਊਜਲਾ ਨਹ ਪੋਹੈ ਤਿਸੁ ਮਾਇ ॥
हलति पलति मुखु ऊजला नह पोहै तिसु माइ ॥
Halaṫ palaṫ mukʰ oojlaa nah pohæ ṫis maa▫é.
In this world and the next, their faces shall be radiant; they shall not be touched by Maya.
|
ਸੋ ਸੁਰਤਾ ਸੋ ਬੈਸਨੋ ਸੋ ਗਿਆਨੀ ਧਨਵੰਤੁ ॥
सो सुरता सो बैसनो सो गिआनी धनवंतु ॥
So surṫaa so bæsno so gi▫aanee ḋʰanvanṫ.
They are intuitively wise, and they are Vaishnaavs, worshipers of Vishnu; they are spiritually wise, wealthy and prosperous.
|
ਸੋ ਸੂਰਾ ਕੁਲਵੰਤੁ ਸੋਇ ਜਿਨਿ ਭਜਿਆ ਭਗਵੰਤੁ ॥
सो सूरा कुलवंतु सोइ जिनि भजिआ भगवंतु ॥
So sooraa kulvanṫ so▫é jin bʰaji▫aa bʰagvanṫ.
They are spiritual heroes, of noble birth, who vibrate upon the Lord God.
|
ਖਤ੍ਰੀ ਬ੍ਰਾਹਮਣੁ ਸੂਦੁ ਬੈਸੁ ਉਧਰੈ ਸਿਮਰਿ ਚੰਡਾਲ ॥
खत्री ब्राहमणु सूदु बैसु उधरै सिमरि चंडाल ॥
Kʰaṫree baraahmaṇ sooḋ bæs uḋʰræ simar chandaal.
The Kshatriyas, the Brahmins, the low-caste Soodras, the Vaisha workers and the outcast pariahs are all saved,
|
ਜਿਨਿ ਜਾਨਿਓ ਪ੍ਰਭੁ ਆਪਨਾ ਨਾਨਕ ਤਿਸਹਿ ਰਵਾਲ ॥੧੭॥
जिनि जानिओ प्रभु आपना नानक तिसहि रवाल ॥१७॥
Jin jaani▫o parabʰ aapnaa Naanak ṫisėh ravaal. ||17||
meditating on the Lord. Nanak is the dust of the feet of those who know his God. ||17||
|
ਗਉੜੀ ਕੀ ਵਾਰ ਮਹਲਾ ੪ ॥
गउड़ी की वार महला ४ ॥
Ga▫oṛee kee vaar mėhlaa 4.
Vaar In Gauree, Fourth Mehl:
|
ੴ ਸਤਿਗੁਰ ਪ੍ਰਸਾਦਿ ॥
ੴ सतिगुर प्रसादि ॥
Ik▫oaⁿkaar saṫgur parsaaḋ.
One Universal Creator God. By The Grace Of The True Guru:
|
ਸਲੋਕ ਮਃ ੪ ॥
सलोक मः ४ ॥
Salok mėhlaa 4.
Shalok Fourth Mehl:
|
ਸਤਿਗੁਰੁ ਪੁਰਖੁ ਦਇਆਲੁ ਹੈ ਜਿਸ ਨੋ ਸਮਤੁ ਸਭੁ ਕੋਇ ॥
सतिगुरु पुरखु दइआलु है जिस नो समतु सभु कोइ ॥
Saṫgur purakʰ ḋa▫i▫aal hæ jis no samaṫ sabʰ ko▫é.
The True Guru, the Primal Being, is kind and compassionate; all are alike to Him.
|
ਏਕ ਦ੍ਰਿਸਟਿ ਕਰਿ ਦੇਖਦਾ ਮਨ ਭਾਵਨੀ ਤੇ ਸਿਧਿ ਹੋਇ ॥
एक द्रिसटि करि देखदा मन भावनी ते सिधि होइ ॥
Ék ḋarisat kar ḋékʰ▫ḋaa man bʰaavnee ṫé siḋʰ ho▫é.
He looks upon all impartially; with pure faith in the mind, He is obtained.
|
ਸਤਿਗੁਰ ਵਿਚਿ ਅੰਮ੍ਰਿਤੁ ਹੈ ਹਰਿ ਉਤਮੁ ਹਰਿ ਪਦੁ ਸੋਇ ॥
सतिगुर विचि अमृतु है हरि उतमु हरि पदु सोइ ॥
Saṫgur vich amriṫ hæ har uṫam har paḋ so▫é.
The Ambrosial Nectar is within the True Guru; He is exalted and sublime, of Godly status.
|
ਨਾਨਕ ਕਿਰਪਾ ਤੇ ਹਰਿ ਧਿਆਈਐ ਗੁਰਮੁਖਿ ਪਾਵੈ ਕੋਇ ॥੧॥
नानक किरपा ते हरि धिआईऐ गुरमुखि पावै कोइ ॥१॥
Naanak kirpaa ṫé har ḋʰi▫aa▫ee▫æ gurmukʰ paavæ ko▫é. ||1||
O Nanak! By His Grace, one meditates on the Lord; the Gurmukhs obtain Him. ||1||
|
ਮਃ ੪ ॥
मः ४ ॥
Mėhlaa 4.
Fourth Mehl:
|
ਹਉਮੈ ਮਾਇਆ ਸਭ ਬਿਖੁ ਹੈ ਨਿਤ ਜਗਿ ਤੋਟਾ ਸੰਸਾਰਿ ॥
हउमै माइआ सभ बिखु है नित जगि तोटा संसारि ॥
Ha▫umæ maa▫i▫aa sabʰ bikʰ hæ niṫ jag ṫotaa sansaar.
Egotism and Maya are total poison; in these, people continually suffer loss in this world.
|
ਲਾਹਾ ਹਰਿ ਧਨੁ ਖਟਿਆ ਗੁਰਮੁਖਿ ਸਬਦੁ ਵੀਚਾਰਿ ॥
लाहा हरि धनु खटिआ गुरमुखि सबदु वीचारि ॥
Laahaa har ḋʰan kʰati▫aa gurmukʰ sabaḋ veechaar.
The Gurmukh earns the profit of the wealth of the Lord’s Name, contemplating the Word of the Shabad.
|
ਹਉਮੈ ਮੈਲੁ ਬਿਖੁ ਉਤਰੈ ਹਰਿ ਅੰਮ੍ਰਿਤੁ ਹਰਿ ਉਰ ਧਾਰਿ ॥
हउमै मैलु बिखु उतरै हरि अमृतु हरि उर धारि ॥
Ha▫umæ mæl bikʰ uṫræ har amriṫ har ur ḋʰaar.
The poisonous filth of egotism is removed, when one enshrines the Ambrosial Name of the Lord within the heart.
|